Výnimočná - príbeh

Začalo to tak, že ma 5 dní pred premenou začala bolieť hlava. Neprikladala som však tomu nejaký veľký význam. Ani tomu, že som mala stále chuť na sladké a bola som stále smedná a unavená. V noci som takmer vôbec nespávala. Cítila som sa zvláštne a vnímala som nejakú energiu, no nebola to energia mojej dračice. Neskôr ma začala bolieť aj spodná časť chrbtice a uvedomila som si, že sú to príznaky toho, že som víla. Už od nepamäti som milovala víly a mala som pocit, že som vílou od narodenia. Len som sa nedokázala premeniť. Povedala som si, že prvoradé pre mňa je to, aby sa mi vyliahlo dráčatko a neskôr sa uvidí. Poslednú noc pred premenou som nespala vôbec. Bolo mi zle a stále sa mi zdalo, že mi je teplejšie a teplejšie. Na druhý deň ma chrbát bolel ešte viac. Začala som si písať s Lunou a zistila som, že ona to má podobne ako ja. Začala som pociťovať obrovskú bolesť a pálenie na chrbte. Presne tam, kde by sa mi mali začínať krídla. Bol to zvláštny pocit. Akokeby ma niekto rezal ohnivým nožom. Viem, že je to divné prirovnanie, ale fakt som sa tak cítila. Niečo sa dralo von. Zefir sa odo mňa ani nepohla a znepokojene pišťala.

Keď už bola bolesť neznesiteľná, upadla som do podobného stavu, ako je bezvedomie. No presne si pamätám, čo sa dialo. Vnímala som to. Kedysi mi jedna stará pani povedala, že som výnimočná. Nechápala som to, no ona povedala, že všetky odpovede sa dozviem až vtedy, keď bude ten správny čas. Tá pani už žiaľ zomrela. Mala som ju veľmi rada. Vtedy, keď sa okolo mňa rozhostila tma, v hlave sa mi znova začali prehrávať útržky slov, ktoré som už kedysy počula: „Si výnimočná. Vyvolená. Draci. Osud. Si posledná.“ Apsolútne som nevedela, čo to má znamenať. Tá stará pani mi povedala, že všetky odpovede sa dozviem, keď príde správny čas. No teraz som mala v hlave ešte väčší chaos. Nakoniec mi nejaký hlas povedal, že som sa stala vílou a ja som konečne otvorila oči. Vedľa mňa sedela Zef a ustarostene sa na mňa dívala. No na druhej strane odo mňa bolo na posteli..... Ďalšie dračie vajce. Išla z neho strašne silná energia. Nechápala som, čo sa deje. Jazdci majú obyčajne iba jedného draka, tak prečo práve mne je súdené mať dvoch? Pozrela som sa na chrbát, a zatiaľ čo pred tým som tam mala iba šupinové hrbolky, teraz tam už boli jasne vidieť krídla. Boli zatiaľ ešte maličké, no boli tam. Cítila som sa šťastná a slobodná. Môj zvláštny zážitok, ktorý sa mi stal, mi však stále nedá pokoj. Hádam sa raz dozviem všetky odpovede, čo sú zatiaľ zahalené tajomstvom.